Byť sám alebo byť osamelý

Vyzerá to ako keby v 21. storočí bolo našou obavou to byť single, byť bez partnera. Nevidíme žiadne výhody v osamelom živote a neustále striehneme na to ako by sme si niekoho k sebe zohnali, poprípade, aby sme o partnera neprišli. Množstvo ľudí si hneď po rozchode nájde niekoho ďalšieho, aj keď nie úplne vyhovujúceho partnera, len aby nezažívali pocit samoty a opustenia.

Prečo sa tak obávajú byť sami? Nie byť sám, ale byť osamelý, opustený. Často práve preto, že to nikdy predtým nezažili a boja sa toho. Predtým vždy žili s niekym, s rodičmi, súrodencami, spolubývajúcimi, potom s partnermi a zrazu by mali ostať úplne sami? Desivá predstava.

No svet sa mení a dnes môžeme vidieť čoraz viac ľudí žijúcich bez partnera. A žijú plnohodnotné životy bez pocitu osamelosti. Objavili totiž výhody takéhoto života a neboja sa nálepkovania a blbých rečí zo strany okolia o tom, že by si už konečne mali niekoho nájsť, a že by si mali založiť rodinu atď. Našli svoje naplnenie inde a radšej čakajú kým stretnú niekoho, kto sa k nim bude hodiť, akoby sa vláčili od jedného nevydareného rande k druhému. Pripadne si aj nájdu partnera, ale nebývajú s nim v jednej domácnosti, pretože im nemusia vyhovovať denné návyky toho druhého alebo si nemôžu dovoliť väčší byť, kde by sa zmestili obaja. A keď im to tak vyhovuje, nie je na tom nič zlé. Kto určuje ako správne by mal vyzerať vzťah a čo všetko by mal spĺňať? Nikto iní len tí dvaja vo vzťahu. Títo ľudia nie sú ani menej cenní, ani podivní. Sú len sami sebou a sami so sebou.

Ľudia hľadajú lásku a naplnenie v tej druhej osobe, ale pokiaľ ju ešte nenašli v sebe, tak nijaká iná osoba im tento pocit nezabezpečí navždy. Možnože iba na chvíľu, ale akonáhle sa od nich partner vzdiali, opäť pocítia prázdnotu a potrebujú niečiu pozornosť. Potom sa môžu nezdravo upínať na deti alebo sociálne siete, kde zažívajú aspoň akotaký pocit spoločnosti.

Či už bez partnera alebo s partnerom, ľudia potrebujú mať aj čas sami pre seba. Čas kedy sa nezaoberajú ostatnými, iba sami sebou. Tento čas je dôležitý na to, aby precítili vlastné vnútro, uvedomili si klady a zápory a popracovali na nich. A to sa nedá ak sa neustále venujú niekomu inému, či už doma, v práci alebo vo voľnom čase.

Samozrejme je ťažké nájsť si pre seba voľnú chvíľu keď sa starAjú o deti, prípadne chorých rodičov, musia mať dve zamestnania, aby sa sa dokázali uživiť. Ale toto netrvá večne a raz deti vyrastú, rodičia zomrú, prípadne prídu o zamestnanie. Zrazu im ostane kopa času a väčšina ľudí sa desí, čo s ním budú robiť. Po čase si však každý nájde nové naplnenie, objavia nové alebo staronové koníčky, začnú meditovať, alebo športovať. Nájdu si svoje naplnenie. A nepotrebujú na to nikoho iného.

Niektorí si život osamote zvolia zámerne - mnísi, umelci, vedci, vynálezci... Nikto ich nerozptyľuje a majú oveľa viac času sa venovať svojim kreatívnym činnostiam a projektom. Každodenné rodinné starosti a povinnosti nie sú pre každého a byť sám je tak isto v poriadku ako byť vo vzťahu.

Existuje aj taká možnosť, že niekto zažil množstvo minulých životov v manželstve a vie, že ďalšie životy tiež strávi s partnerom, tak v tomto živote si zvolil vedome, že bude sám a zakúsi aké to je. To ale neznamená, že si nemôžu svoju blízku dušu užiť napríklad v podobe najlepšieho priateľa alebo rodinného príslušníka. Nájdu si svoju spriaznenú dušu ako kamaráta/kamarátku a nie ako milenca/milenku. Nikto nie je skutočne sám, každý na Zemi tu má svoju blízku dušu, len nie každý to dokáže rozpoznať.

Ak sa ocitnete sami, či už na kratšiu alebo dlhšiu dobu, vnímajte pozitíva aké to so sebou prináša a uvedomte si, že to prázdne miesto, ktoré po niekom/niečom ostalo len čaká na to, aby časom mohlo byť naplnené niečim iným a lepším. A naopak, ak sami nie ste takmer nikdy, nájdite si denne aspoň pár okamihov pre seba, precíťte sa. Môžete so sebou viesť vnútorný dialóg a odhaliť tak o sebe mnohé veci, o ktorých ste ani netušili, že v sebe máte a treba im venovať pozornosť.